Mladý režisér, hudobník, jaskyniar a veľký hedonista sa v Banskej Bystrici rozhodol otvoriť prevádzku kaviarne aj baru pre umelcov pod názvom Kálakúta. Jeho cieľom bolo vytvoriť nejaké spoločné miesto pre komunitu ľudí, ktorých napĺňa svet umenia. Je určený najmä pre študentov, umelcov, hercov, maliarov či sochárov.
S Michalom sme sa rozprávali o tom, ako vznikol projekt Kálakúta, čo všetko vie ponúknuť svojim návštevníkom a akým spôsobom môžu z tohto miesta čerpať inšpiráciu pre svoj profesionálny život...

 

Kto bol otcom tejto myšlienky - otvoriť prevádzku kaviarne a baru Kálakúta? 

Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou založiť multižánrový priestor kde by sa dali hrať malé divadelné formy, premietať filmy, organizovať koncerty, jedným slovom kde by sa mohli stretávať umelci všetkých odvetví. Hľadal som primárne priestor v Banskej Bystrici ale nič vhodné mi nie a nie prísť do cesty. Raz bola problém poloha, inokedy rozloha a väčšinou cena. V miernom zúfalstve som jedného dňa sedel v krčmičke nad Fakultou dramatických umení kde som sa sťažoval môjmu veľmi dobrému kamarátovi Maťkovi (touto cestou mu ďakujem), ktorý mi oznámil že Had – kaviareň ktorá predtým fungovala v priestoroch dnešnej Kálakúty je už dva roky kvôli pandémii zatvorená a že by stálo za vec informovať sa aké sú ďalšie plány s týmto priestorom. Tak som sa informoval a vyšlo to. Čiže pokiaľ sa jedná o myšlienku autorom som ja a pokiaľ sa jedná o to že to vyšlo práve na tomto mieste je autorom Maťko.

Prečo práve názov Kálakúta? Má názov nejaký hlbší význam alebo pôvod?

„kálakúta [kālakūṭa] – smrtiaci jed. Toto je jeden z výrazov, ktorým je označovaný jedovatý vedľajší produkt, ktorý sa vynoril z kozmického oceánu, keď ho bohovia a titáni stĺkali za účelom získania nápoja nesmrteľnosti (amrta), jeden z mála príkladov, kedy sa títo veční protivníci dočasne spojili k spolupráci. Aby zachránil svet a jeho obyvateľov od zničenia, Šiva, ktorý ako Pán jogy bol jediný medzi bohmi, ktrý už dosiahol nesmrteľnosť, jed vypil a odvtedy je jeho hrdlo tmavej farby. (Odtiaľ jedno z jeho mien: Nílakantha, tj „modrokrký“.) Ak vyložíme stĺkanie kozmického oceánu ako metaforu pre meditáciu, predstavuje jed podvedomé negatívne rysy ľudskej psychiky, ktoré sa začnú vynárať na povrch vedomia a hrozí zachvátiť myseľ a ktoré možno prekonať iba zameraním na cieľ jogy. Na inej rovine výkladu symbolizuje jed kálakúta relatívnosť samsárovej existencie (kozmického oceánu bytia), v ktorej čas (kála) prináša každému opätovnú smrť, kým jej neunikne vymanením sa z vírov tejto existencie meditatívnou cestou jogy.“ Myslím že každý si to vie vyložiť v závislosti od vlastnej filozofie.

 

Čo všetko to obnášalo, kým sa Ti podarilo bar otvoriť? Čo bolo pri spúšťaní prevádzky najväčšou výzvou? Máš už za sebou otváranie nejakých prevádzok príbuzného typu alebo iných? Ak áno, nezastrašila ťa vlna zdražovania alebo obmedzenia v čase jednotlivých vĺn pandémie Covid-19?

Zložitá otázka. Nečakal som že budem musieť riešiť veci až tak za horúca. Podmienky boli aby sa klub otvoril čo najskôr. Problém bol že som bol po Covide úplne bez peňazí. Tak som začal kalkulovať a vrátil som sa k výškovým prácam a umývaniu okien, vedel som že to je najrýchlejšia cesta k peniazom. Popri tom som sprevádzal lezecké trasy na Jaskyni mŕtvych netopierov. Snažil som sa zarábať kde to len bolo možné. Tiež som vedel, že to sám stíhať nebudem a tak som oslovil ďalšieho dobrého kamaráta Bohuméra, ten mi na to kývol a jeho úspory sme minuli na prvý nákup proviantu do Kálakúty.
Ale vráťme sa naspäť k procesu uvádzania do prevádzky. Musím sa priznať, že keby som nemal plno kamarátov, tak Kálakúta neexistuje. Myslím, že som mal viac šťastia ako rozumu, všetci naokolo mi pomáhali, všetko do seba zapadalo. Maťo mi zabezpečoval všetku techniku - vŕtačky, materiál (väčšinu vecí som mal zadarmo). Dodnes nerozumiem ako sa nám to podarilo. Zifi mi spojazdňoval celú elektriku a nechcel odo mňa nič viac, len aby sme spolu išli na pivo. Bára s nadšenia urobila v Kálakúte nádhernú nástennú maľbu. Nataša, Nika, Aďo, nám pomáhali upratovať a maľovať. Prvým sponzorom bol práve twipo master Luky Maliniak zásoboval ma všetkým možným aj nemožným a stál pri Kálakúte od úplného počiatku. Spomínam si, ako som mu raz plakal na ramene, že už nemám peniaze ani na samorezky ktoré som potreboval na výrobu javiska, hneď mi išiel urobiť nákup prvej pomoci, javisko tak mohlo uzrieť svetlo sveta. Tých ľudí ktorý mi pomohli bolo nespočetné množstvo a muklovali tam so mnou od rána do rána, aby sa 10. Septembra 2022 mohli otvoriť dvere Kálakúty.
Áno mám už skúsenosti s otváraním prevádzok. Covid ma nezastrašil skôr bol pre mňa hnacím motorom, keďže ma pripravil o všetky kšefty ktoré som mal rozbehnuté v kultúre. Samozrejme som zvažoval všetky možnosti keď som videl dookola krachujúce prevádzky, no nakoniec som si povedal že je to možno práve dobrá príležitosť na vznik niečoho nového.

 

Prečo si sa rozhodol otvoriť bar práve pre komunitu ľudí z umeleckého prostredia? Myslíš, že takéto zhromažďovanie je pre nich určitou motiváciou pri tvorbe? Alebo samotné priestory baru (kaviarne) sú pre nich inšpiráciou (v čom)?

Pochádzam z rovnakého prostredia, na Akadémii som vyštudoval réžiu, takže tento priestor je mi dobre známi. Už počas štúdia som premýšľal nad priestorom kde by si študenti rôznych odborov mohli vymieňať skúsenosti, prezentovať si navzájom práce a nadväzovať spolupráce. Neviem či je až tak možné popri spoločenskom unavovaní sa hľadať inšpirácie, ale všetky veľké projekty vznikli v baroch. Či sa nám podarí myšlienku pretaviť do reality ukáže čas.

 

Je kamenná prevádzka baru (kaviarne) Kálakúta prepojená aj s online priestorom stretávania ľudí? 

Priznám sa že zatiaľ nie, máme to však v pláne. 

 

Kde si predstavuješ bar Kálakúta o pár rokov?

Verím, že keď sa nám podarí zrealizovať všetky pláni a projekty, Kálakúta bude plne multimediálny priestor s klubovou scénou, minikinom, divadlom malých foriem a barom. Dúfam, že sa rozbehne do tej mieri, aby som mohol pracovať na ďalších projektoch. Hlavne nech robí radosť ľuďom.

 

Predpokladáme, že toto nebol tvoj posledný projekt. Aké ďalšie projekty máš v pláne na najbližšie obdobie? Alebo ak je to tvoj jediný projekt, aký program podujatí plánuješ v Kálakúte? Ako by mal podľa tvojich predstáv fungovať život v Kálakúte? Má to byť niečo pasívne (sem-tam tam niekto zájde, pokecá a niečo si objedná) alebo plánuješ aktívny program podujatí, rozhovory s úspešnými ľuďmi, atď.?

Nuž som závislý na procese tvorby, na momentoch keď sa niečo buduje, takže to určite nie je posledný projekt. Už 11. Februára 2023 organizujem v spolupráci s Akadémiou umení 1. Celoakademický ples. Daľšie plány ešte nebudem prezrádzať. Čo sa Kálakúty týka, chcem ,aby tu fungoval princíp pravidelných podujatí s programom na mesiac dopredu. V ideálnom prípade, aby bol týždeň hudobný, týždeň, filmový, týždeň divadelný a týždeň výtvarný. 

Koľko máš v tíme ľudí? Koľko ľudí v bare (kaviarni) zamestnávaš? To nemusíš odpovedať ak nechceš.

Je nás zatiaľ 6.

 

Čo by si poradil svojmu mladšiemu „ja“, keby sa pred niekoľkými rokmi podnikateľsky rozhodovalo tak ako ty a nevedelo, čo ho čaká?

V prvom rade nech si poriadne naštuduje zmluvu, pokiaľ otvára svoju prevádzku v prenajatých priestoroch.

 

Záver a ponaučenie!
Michalovi nakoniec jeho podnikateľský zámer nevyšiel a v lete 2023 musel svoju kaviareň zavrieť. Nie preto, že by nemal dostatok hostí, ale preto, že podcenil silu podpísaného papiera. Tým, že bol v prietoroch vysokej školy, dostal na podpis zmluvu o prenájme pristorov na jeden rok a s možnosťou vypovedania zmluvy bez udania dôvodu. A presne táto jedna vec sa jeho kaviarni stala osudnou. Ľudská závisť a zloba vie napáchať vždy tie najväčšie škody.

Martina Grechová