Časť. 1

Prečo som sa rozhodol podnikať?

Všetci čitatelia, ktorí chcú zrealizovať svoj sen o podnikaní, mi určite dajú za pravdu, že život je krásny a zložitý zároveň, ale podnikanie na Slovensku je extrémny šport – a to doslova. Nebolo by na škodu, keby Olympijský výbor pouvažoval nad novou disciplínou. Slovensko by v tejto disciplíne určite vyhralo niekoľko medailí. :D

Ale s vašim dovolením sa opäť vrátim k otázke. Samozrejme, na začiatku bola idea, potom hlbšie zamyslenie sa, neskôr detailnejšia analýza a prenesenie myšlienky na papier. Doposiaľ nebola moja cesta ničím výnimočná. Osvojil som si presne typický postup pri uskutočňovaní cieľa ako väčšina ľudí predo mnou. Keď som prišiel do bodu, kedy mi nápady nedovolili ani spávať, tak prišla posledná, avšak aj prvá fáza toho, kedy som sa z role zamestnanca začínal čiastočne stávať podnikateľom. Z tohto nového statusu som bol nesmierne šťastný. Predpokladal som, že tú najväčšiu tŕnistú cestu mám už za sebou a čaká ma len zdarné obdobie. Omyl. S odstupom času som zistil, že to bola absolútne najjednoduchšia časť procesu, ako sa stať podnikateľom, a to ešte zďaleka nie úspešným.

 

Čo bolo mojim spúšťačom?

Jednoduchá otázka a ešte jednoduchšia odpoveď. Bol to štandardný sen nejedného mladého človeka. Moja úplne prvotná idea spočívala v nasledujúcich krokoch: ísť v 30-tke do dôchodku a užívať si život z pozície zabezpečeného človeka (lotériu som nevyhral a do politiky som nešiel, čiže nič z toho). Následne niekoľko rokov cestovať, spoznávať nových ľudí, jedinečné miesta a využívať príležitosti a dary života. Neskôr sa usadiť, nájsť si lásku a založiť si rodinu. Pekný sen. No po skončení školy som sa zrazu ocitol v reálnom svete. Skutočná realita, na Slovensku obzvlášť. Tvrdý boj verzus flákanie sa na vysokoškolskom internáte. Moje myšlienky a plány boli rozpracované na papieri iba vecne a dosť dlho. Až kým nenastal ten okamih – nabrať odvahu a skončiť s prácou. S prácou, ktorá ma bavila, napĺňala a aj výrazne finančne zabezpečovala. No poviem vám na to bolo treba nabrať nie štipku odvahy, ale rovno celý mech. Zlomový okamih nastal v roku 2020, keď sa nám narodili trojičky (synovia) – a tu začína epocha #TresCompaňeros, ale o tom možno niekedy inokedy. :D

 

Ako to celé vzniklo?

Celá myšlienka vznikla ešte niekedy medzi rokmi 2012 a 2013, keď som začal všetko postupne skladať v hlave. Ale ako to už býva, od sna k jeho následnej realizácii je sakramentsky dlhá cesta a služba spropaguj.to nebola výnimkou. Skôr 100% potvrdením tohto pravidla.

Firmu som založil v roku 2018, zobral som si úver na počiatočný rozbeh, pripravil si pôdu pod nohami a následne som začal hľadať ľudí do tímu a tiež investorov. Vtedy sa mi zdalo, že projekt je dostatočne pripravený na to, aby sme ho mohli predstaviť potenciálnym investorom. No v skutočnosti to tak nebolo, pretože sa mi nepodarilo získať žiadneho investora. Jednak som precenil svoje schopnosti (ale hold, chybami sa človek učí) a jednak už bolo dávno po eldoráde s anjelskými investormi u nás na Slovensku. Nehovorím, že aj dnes sa nedajú takí nájsť, ale otázka znie, za akú cenu to bude?

Toto zlyhanie ma prinútilo zamyslieť sa, prehodnotiť celý podnikateľský plán a biznis model. Po prvé, lepšie sa vyšpecifikovalo zameranie, názov, funkčnosť a v podstate všetko, tak aby to bolo jednoduchšie, intuitívnejšie, lacnejšie a zároveň konkurencieschopnejšie. A po druhé, uvedomil som si jednu podstatnú (a asi aj tú najpodstatnejšiu) vec - potrebujem k sebe parťáka. Dostal som sa do bodu, kedy by som sa z miesta už asi sám nepohol a obával som sa toho, že by to ostalo len v rovine snívania nejedného rojka. Približne v tej dobe prišiel na scénu Michal... V jeden letný podvečer sme sa spoznali pri pive v jednej pivárni. Ako to už býva zvykom, vyjadrili sme svoje názory na dané témy, prehodili viac ako len zopár slov, lepšie sa spoznali, neskôr sa spriatelili a následne si aj ruky podali s tým, že ide do biznisu so mnou. Čiže, už som v tom nebol JA, ale MY.

Pokračuj na 2. časť.

Lukáš Maliniak